Mestský mlyn

Najstarší zachovaný údaj o vodnom mlyne na Slovensku je zo začiatku 12. storočia. V roku 1872 bolo na Slovensku 4500 vodných mlynov. Takmer každá dedina mala svoj mlyn. S príchodom 20. storočia a technickej revolúcie začína počet mlynov postupne klesať. Z takmer deväťstoročnej slovenskej histórie vodných mlynov na Slovensku zostalo ani nie 50 mlynov a z toho asi 10 aj zo zachovanou technológiou.

Práve mesto Spišské Podhradie sa môže pýšiť jednou z tých technických a kultúrnych pamiatok takmer zaniknutého odboru ľudskej činnosti. Budova mlyna je najstarší hospodársky a technický objekt v meste. Prvá písomná zmienka o budove je z roku 1869. Začiatkom 20. storočia budova mala pivnicu a prízemie a slúžila ako mlyn aj s pílou. Dostavané bolo prvé poschodie. V roku 1913 sa majiteľmi mlynu stali Ján Faith a Tomáš Kováč (svokor Jána Faitha). V roku 1940 boli zakúpené nové mlynské stroje a o rok na to sa uskutočnila prístavba skladových priestorov na obilie a múku. Počas II. svetovej vojny v roku 1944 Nemci obsadili mlyn a melie sa pre nemeckú armádu. Nasledujúci rok bol mlyn podmínovaný a stále melie pre Nemcov. 24. 1. 1945 Nemci odmínovali mlyn a odišli. Od februára 1945 mlyn obsadili Rusi. Od marca do konca mája 1945 sa melie pre Československú armádu. V roku 1947 sa uskutočnila elektrifikácia mlyna. V 50. rokoch prevzalo mlyn do nájmu takzvané Jednotné skladové družstvo Levoča a neskôr mlyn prevzal národný podnik Východoslovenské mlyny a pekárne Košice. V roku 1958 bol mlyn rozdelený na obytnú a prevádzkovú časť. V roku 1963 prevádzka mlyna v Spišskom Podhradí skončila. V roku 1968 bol spustený na tri mesiace a znovu je nečinný do roku 1976. Od roku 1977 až do roku 1988 mlyn len šrotoval. Od roku 2017 je majetkom mesta Spišské Podhradie a sprístupnení pre turistov a nadšencov technických pamiatok.