Kultúrne pamiatky

Evanjelický kostol

Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania bol postavený v rokoch 1799 až 1808 ako klasicistická stavba. Veža bola ku kostolu pribudovaná v rokoch 1829 – 1832. Vzhľadom na to, že kostol sa stal v roku 1856 obeťou požiaru musel byť opravený a kostolná veža prebudovaná. Vnútro kostola bolo nanovo vymaľované a zariadené v roku 1889. Stred oltára tvorí obraz Krista na Hore olivovej od známeho levočského maliara Jozefa Czauczika. Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Krstiteľnica je pseudogotická z konca 19. storočia na mieste pôvodnej klasicistickej, dnes umiestnenej v sakristii. Orgán je z konca 19. storočia.

Kaštieľ Csákyovcov v Bijacovciach

Neskorobarokový kaštieľ s parkom a s pôvodnými hospodárskymi budovami bol postavený v rokoch 1780 až 1785. Ide o dvojpodlažnú budovu s manzardovou a sedlovou strechou, horizontálne riešenou fasádou. Bol postavený bezprostredne po vypálení Spišského hradu.
Staviteľom kaštieľa bol Ján Nepomuk Csáky - významná politická a šľachtická osobnosť, uhorský kancelár vo Viedni -, ktorý si dal na konci svojho života postaviť na svojom majetku v Bijacovciach slušný kaštieľ. Stavba kaštieľa trvala 5 rokov.

Kaštieľ Csákyovcov v Hodkovciach

Kaštieľ v Hodkovciach dal postaviť zakladateľ rodu Csákyovcov na Spiši Štefan Csáky (1603 - 1662). Zriadil si tu aj nový majer. Celý tento komplex pomenoval „Castellum subarcense“ – kaštieľ v podhradí. Jeho potomok Emanuel Csáky ho dal v roku 1780 dobudovať. Vytvoril tak prepychové pánske sídlo podľa francúzskeho vzoru. Kaštieľ je postavený v klasicistickom slohu s neskorogotickou dispozíciou. Okolie kaštieľa zdobí veľký park po vzore anglických a francúzskych záhrad, vtáčia galéria, fontána, petangové ihrisko, cintorín a iné zaujímavosti. V súčasnosti je v kaštieli umiestnený Domov sociálnych služieb klientov s mentálnym postihnutím.

Katedrála sv. Martina

Srdcom Spišskej Kapituly je chrám zasvätený sv. Martinovi biskupovi. Románsku stavbu začali budovať v polovici 13. storočia a je výsledkom významnej stavebnej činnosti v tejto lokalite. Z románskej časti kostola sa zachovalo trojlodie, pôvodne so strednou loďou dvojnásobne vyššou, s priľahlou emporou, z ktorej rohov vychádzajú dve veže. Vznikla tak charakteristická západná dvojvežová fasáda so vstupným bohato profilovaným portálom. Významnou stavebnou úpravou bola prístavba kaplnky Zápoľských v rokoch 1488 až 1493 k južnej lodi, s ktorou boli pribudovane aj i dve sakristie. V 19. storočí puristická regotizácia poznamenala i výzdobu interiéru.

Kláštor Milosrdných bratov

Mesto malo od roku 1327 mestský špitál. Bolo to charitatívne zariadenie, ktoré poskytovalo ubytovanie a starali sa v ňom o starých ľudí, invalidov, bezdomovcov a chorých. Pri špitáli bol kostol. Od roku 1399 ho spravovali augustiáni, ktorí tu založili kláštor. V 17. storočí sa dostal pod správu rehole milosrdných bratov, ktorí tu zriadili nemocnicu. Kláštor a kostol celý zbarokizovali. Na fasáde kostola nad vstupom je v štukovom orámovaní baroková maľba sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša.

Mariánsky stĺp

Postavený bol v barokovom slohu v roku 1726, reštaurovaný bol v roku 1861 a naposledy v roku 2009. Kamenná plastika Immaculaty stojí na stĺpe s trojuholníkovým podstavcom s nárožnými volútami a rastlinnými reliéfmi.

Mestská radnica

Renesančný dvojpodlažný objekt postavený v roku 1546, reštaurovaný bol v rokoch 1785 až 1786, obnovený a prefasádovaný v prvej tretine 20. storočia. Na fasáde sa zachoval renesančný portál v supraporte so znakom mesta. Vnútorné priestory sú zmodernizované.

Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie

Pôvodne gotický kostol pochádzajúci z 13. storočia prešiel mnohými prestavbami, ktoré mu dali dnešnú klasicistickú podobu. Z pôvodnej stavby sa zachovala len veža a vstupný portál. Veža pôvodne nebola spojená s chrámom a patrila do vlastníctva mesta a nie fary. V roku 1794 kostol vyhorel.

Synagóga

Bola postavená v roku 1875 v neskorogotickom slohu s prvkami inšpirovanými orientálnou architektúrou. Po požiari bola v rokoch 1905 – 1906 opravená. Synagóga je jednoduchou stavbou s maurskými prvkami, ktorá slúžila malej ortodoxnej obci a predstavuje typický príklad provinčnej synagógálnej architektúry 19. storočia. V interiéri sa zachovala ženská galéria na šiestich liatinových stĺpoch, svätostánok (aron hakodeš) a pôvodná bohatá maurská stropná maľba. Synagóga je už niekoľko rokov v procese obnovy, ale priebežne sa využíva na rôzne kultúrne podujatia. Po ukončení rekonštrukcie je záujem vytvoriť v ženskej galérii stálu expozíciu z exponátov Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Vstup je možný s doprovodom pracovníka turistického informačného centra.

Vodný mlyn v Spišskom Podhradí

Najstarší zachovaný údaj o vodnom mlyne na Slovensku je zo začiatku 12. storočia. V roku 1872 bolo na Slovensku 4500 vodných mlynov. Takmer každá dedina mala svoj mlyn. S príchodom 20. storočia a technickej revolúcie začína počet mlynov postupne klesať. Z takmer deväťstoročnej slovenskej histórie vodných mlynov na Slovensku zostalo ani nie 50 mlynov a z toho asi 10 aj zo zachovanou technológiou.

Práve mesto Spišské Podhradie sa môže pýšiť jednou z tých technických a kultúrnych pamiatok takmer zaniknutého odboru ľudskej činnosti. Budova mlyna je najstarší hospodársky a technický objekt v meste. Prvá písomná zmienka o budove je z roku 1869. Začiatkom 20. storočia budova mala pivnicu a prízemie a slúžila ako mlyn aj s pílou.

Židovský cintorín

Spišské Podhradie bolo do konca Druhej svetovej vojny viac národnostným spišským mestečkom. Množstvo remesiel so zlatým dnom, konfesií, slovenských, nemeckých, maďarských obyvateľov a židovskej komunity tu žilo bok po boku v atmosfére, ktorú najstarší pamätníci opisujú s veľkou dávkou pôsobivej nostalgie a príjemných spomienok. Je vidieť, že ich spomienky im nie sú drahé len pre spojenie s detstvom a zlatou minulosťou. V rozhovoroch odkrývajú bohatstvo zračiace sa v sklopených očiach chátrajúcich fasád meštianskych domov pomaly ožívajúcich snahou novej generácie vlastníkov. Duch domov, nádvorí pivníc a kamenných zákutí, prebúdzaný spomienkami sa znova navracia k životu a napriek pomalosti preberania sa z dlhého ruženkovského spánku je stále prítomnejší.